Basnicky.sk

Kedysi tebu odmietnutý
som ticho brehy obchádzal
no osud žalujúc sa lune,
vlnám som zverit chcel svoj žial.
V ústrety šli mi prívetivo,
ked na okraj som stúpit chcel,
ti vlny vzbúrili a divo,
že úzkostou som skamenel.
A potom lásky,štastia plné
častokrát sme sem prišli zas
s vdačnostou tieto vly vtedy,
že odmietli ma žehnalas.

A teraz tebou zabudnutý
už dlhé roky sám a sám
s ubitou dušou smutne blúdim
na známe miesta prichádzam.
Myšlienka dávno spat sa vracia,
zas na hrádzi sa zastavím
no divné vlny nebúria sa
a volajú ma do hlbín.